Mesto na skúšku: digitálne dvojča má schladiť ulice + test

• Mesto, ktoré môžeš pokaziť bez následkov
• Tri vrstvy jedného dvojčaťa
• Simulácia namiesto pokusov na živom organizme
• Akčné a učiace sa mestá
• Cintorín krásnych nástrojov
• Najprv diagnóza, potom technológia
• Nástroje navrhované spolu s používateľmi
• Kto sa môže zapojiť
• Čo z toho má študent?
• Zhrnutie
• Päť otázok: podarilo by sa ti schladiť svoje mesto? (test)

⇑Mesto, ktoré môžeš pokaziť bez následkov

Európske mestá čoraz silnejšie pociťujú dôsledky horúčav a zlej kvality ovzdušia. Problém je v tom, že každé rozhodnutie — výsadba stromov, zmena územného plánu alebo veľká infraštruktúrna investícia — stojí peniaze a neskôr sa len ťažko vracia späť. Projekt UrbanAIR financovaný z prostriedkov EÚ ponúka niečo ako pieskovisko z videohry: platformu digitálnych dvojčiat, teda virtuálnych náprotivkov miest, na ktorých môžu samosprávy aj priemysel vyskúšať nápady skôr, než ich uvedú do praxe.

Ide o spojenie dvoch svetov, ktoré si málokedy rozumejú: globálnych klimatických údajov a miestnych rozhodnutí prijímaných na radnici.

⇑Tri vrstvy jedného dvojčaťa

Každé digitálne dvojča v projekte UrbanAIR stojí na troch pilieroch:

• Atmosféra v mierke ulice – globálne atmosférické modely sa spresňujú na úroveň jednotlivých ulíc, takže predpoveď sa týka konkrétneho miesta, nie celého regiónu.
• Ľudia a ich správanie – tím skúma, ako obyvatelia reagujú na tepelný stres a znečistenie.
• Ľudské a prírodné kritériá – ich hodnotenie má podporiť plánovanie, ktoré sa na mesto pozerá ako na celok.

Koordinátorka projektu Femke Vossepoelová, profesorka na Technickej univerzite v Delfte, pripúšťa, že takéto prepojenie je poriadna výzva. „Vďaka tomu je projekt nielen náročný, ale aj jedinečný,“ hovorí v tlačovej správe.

⇑Simulácia namiesto pokusov na živom organizme

Najväčšia výhoda? Tí, ktorí o meste rozhodujú, môžu zásah najprv nasimulovať a až potom posúdiť, či sa doň oplatí ísť. Na virtuálnom modeli možno vyskúšať, čo by dosiahla mestská zeleň, zmeny územných plánov alebo infraštruktúrne investície — a to bez rizika pre skutočné prostriedky.

Je to mimochodom dobrá lekcia dizajnového myslenia, užitočná v ktoromkoľvek odbore štúdia: skôr než niečo postavíš, vyskúšaj to tam, kde chyba nič nestojí.

⇑Akčné a učiace sa mestá

Projekt nezostáva v laboratóriu. Mestá zapojené do UrbanAIR sú rozdelené do dvoch skupín s rôznymi úlohami.

Antverpy a Barcelona sú „akčné mestá“. Tam sa technológie skúšajú a dolaďujú v živom mestskom prostredí. Bristol, Paríž a Rotterdam fungujú ako „učiace sa mestá“ – pomáhajú prenášať získané poznatky do rôznych mestských kontextov.

Vďaka tomuto rozdeleniu sa riešenia overujú v praxi, a nie len v teórii.

⇑Cintorín krásnych nástrojov

Zaujímavé závery priniesol workshop, ktorý tím usporiadal v júni 2026 na 13. európskom fóre o odolnosti miest spolu s Dohovorom primátorov a starostov EÚ. Účastníci dospeli k záveru, že digitálnym nástrojom hrozí, že sa stanú „cintorínmi nástrojov“, ak nebudú navrhnuté podľa skutočných potrieb miest. Inými slovami: technológia nemôže byť riešením, ktoré ešte len hľadá svoj problém.

⇑Najprv diagnóza, potom technológia

Recept je jednoduchý, hoci sa často prehliada. Mesto by si malo najprv ujasniť, čo skutočne potrebuje vyriešiť – napríklad ktoré oblasti sú tepelnými ohniskami alebo ktoré skupiny obyvateľov sú obzvlášť zraniteľné – a až potom zvoliť nástroj.

Workshop tiež ukázal, že samotný nákup technológie nič nevyrieši. Úspešné zavedenie vyžaduje:

• vlastnú zodpovednosť vo vnútri úradu,
• spoluprácu medzi odbormi,
• jasné pravidlá správy údajov.

⇑Nástroje navrhované spolu s používateľmi

Aby sa táto chyba neopakovala, UrbanAIR organizuje pravidelné stretnutia používateľského výboru. Zástupcovia miest, partneri projektu a techniční odborníci tam spolupracujú, skúšajú nápady a spoločne vytvárajú nástroje. Nástroje majú byť užitočné, dôveryhodné, zrozumiteľné a životaschopné – štyri vlastnosti, na ktoré sa ľahko zabúda, keď sa pozornosť sústredí na samotnú technológiu.

⇑Kto sa môže zapojiť

Tím pozýva do účasti mestá, miestne samosprávy, výskumníkov, poskytovateľov technológií aj odborníkov z praxe v oblasti odolnosti. Podľa autorov projektu takáto výmena pomáha mestám lepšie sa pripraviť na horúčavy, znečistenie ovzdušia a ďalšie klimatické riziká.

⇑Čo z toho má študent?

Príbeh UrbanAIR ukazuje, že v boji proti mestskej horúčave sa stretávajú veľmi odlišné zručnosti: modelovanie atmosféry, analýza údajov, štúdium ľudského správania, územné plánovanie aj obyčajná schopnosť dohovoriť sa s úradníkmi. Žiadna z nich sama nestačí. Ak študuješ niektorý z týchto odborov, oplatí sa pozrieť cez plot k susedom – pretože práve tam, kde sa odbory stretávajú, vznikajú nástroje, ktoré niekto skutočne používa, namiesto toho, aby ležali v zásuvke.

⇑Zhrnutie

UrbanAIR vytvára digitálne dvojčatá miest, ktoré spájajú globálne atmosférické modely s miestnymi rozhodnutiami a umožňujú bez rizika vyskúšať zeleň, územné plány či investície. Projekt tiež pripomína, že dobré údaje nestačia: plánovanie miest v čase klimatickej krízy si vyžaduje aj spoluprácu a spoločné učenie. Ide o chladnejšie, zdravšie európske mestá s čistejším vzduchom.

⇑Päť otázok: podarilo by sa ti schladiť svoje mesto? (test)