
Horúčava, ktorá nepoľavuje ani večer, a vzduch, s ktorým sa ťažko dýcha, sú v čoraz viac európskych mestách každodennou realitou. Namiesto hádania, čo pomôže, vytvára tím projektu UrbanAIR digitálne kópie miest, na ktorých možno vyskúšať zeleň, nové územné plány či investície skôr, než sa zapichne prvá lopata. Vysvetľujeme, ako to funguje a prečo samotná technológia nestačí — a na konci si môžeš overiť, či by sa ti podarilo schladiť vlastné mesto.
Európske mestá čoraz silnejšie pociťujú dôsledky horúčav a zlej kvality ovzdušia. Problém je v tom, že každé rozhodnutie — výsadba stromov, zmena územného plánu alebo veľká infraštruktúrna investícia — stojí peniaze a neskôr sa len ťažko vracia späť. Projekt UrbanAIR financovaný z prostriedkov EÚ ponúka niečo ako pieskovisko z videohry: platformu digitálnych dvojčiat, teda virtuálnych náprotivkov miest, na ktorých môžu samosprávy aj priemysel vyskúšať nápady skôr, než ich uvedú do praxe.
Ide o spojenie dvoch svetov, ktoré si málokedy rozumejú: globálnych klimatických údajov a miestnych rozhodnutí prijímaných na radnici.
Každé digitálne dvojča v projekte UrbanAIR stojí na troch pilieroch:
Koordinátorka projektu Femke Vossepoelová, profesorka na Technickej univerzite v Delfte, pripúšťa, že takéto prepojenie je poriadna výzva. „Vďaka tomu je projekt nielen náročný, ale aj jedinečný,“ hovorí v tlačovej správe.
Najväčšia výhoda? Tí, ktorí o meste rozhodujú, môžu zásah najprv nasimulovať a až potom posúdiť, či sa doň oplatí ísť. Na virtuálnom modeli možno vyskúšať, čo by dosiahla mestská zeleň, zmeny územných plánov alebo infraštruktúrne investície — a to bez rizika pre skutočné prostriedky.
Je to mimochodom dobrá lekcia dizajnového myslenia, užitočná v ktoromkoľvek odbore štúdia: skôr než niečo postavíš, vyskúšaj to tam, kde chyba nič nestojí.
Projekt nezostáva v laboratóriu. Mestá zapojené do UrbanAIR sú rozdelené do dvoch skupín s rôznymi úlohami.
Antverpy a Barcelona sú „akčné mestá“. Tam sa technológie skúšajú a dolaďujú v živom mestskom prostredí. Bristol, Paríž a Rotterdam fungujú ako „učiace sa mestá“ – pomáhajú prenášať získané poznatky do rôznych mestských kontextov.
Vďaka tomuto rozdeleniu sa riešenia overujú v praxi, a nie len v teórii.
Zaujímavé závery priniesol workshop, ktorý tím usporiadal v júni 2026 na 13. európskom fóre o odolnosti miest spolu s Dohovorom primátorov a starostov EÚ. Účastníci dospeli k záveru, že digitálnym nástrojom hrozí, že sa stanú „cintorínmi nástrojov“, ak nebudú navrhnuté podľa skutočných potrieb miest. Inými slovami: technológia nemôže byť riešením, ktoré ešte len hľadá svoj problém.
Recept je jednoduchý, hoci sa často prehliada. Mesto by si malo najprv ujasniť, čo skutočne potrebuje vyriešiť – napríklad ktoré oblasti sú tepelnými ohniskami alebo ktoré skupiny obyvateľov sú obzvlášť zraniteľné – a až potom zvoliť nástroj.
Workshop tiež ukázal, že samotný nákup technológie nič nevyrieši. Úspešné zavedenie vyžaduje:
Aby sa táto chyba neopakovala, UrbanAIR organizuje pravidelné stretnutia používateľského výboru. Zástupcovia miest, partneri projektu a techniční odborníci tam spolupracujú, skúšajú nápady a spoločne vytvárajú nástroje. Nástroje majú byť užitočné, dôveryhodné, zrozumiteľné a životaschopné – štyri vlastnosti, na ktoré sa ľahko zabúda, keď sa pozornosť sústredí na samotnú technológiu.
Tím pozýva do účasti mestá, miestne samosprávy, výskumníkov, poskytovateľov technológií aj odborníkov z praxe v oblasti odolnosti. Podľa autorov projektu takáto výmena pomáha mestám lepšie sa pripraviť na horúčavy, znečistenie ovzdušia a ďalšie klimatické riziká.
Príbeh UrbanAIR ukazuje, že v boji proti mestskej horúčave sa stretávajú veľmi odlišné zručnosti: modelovanie atmosféry, analýza údajov, štúdium ľudského správania, územné plánovanie aj obyčajná schopnosť dohovoriť sa s úradníkmi. Žiadna z nich sama nestačí. Ak študuješ niektorý z týchto odborov, oplatí sa pozrieť cez plot k susedom – pretože práve tam, kde sa odbory stretávajú, vznikajú nástroje, ktoré niekto skutočne používa, namiesto toho, aby ležali v zásuvke.
UrbanAIR vytvára digitálne dvojčatá miest, ktoré spájajú globálne atmosférické modely s miestnymi rozhodnutiami a umožňujú bez rizika vyskúšať zeleň, územné plány či investície. Projekt tiež pripomína, že dobré údaje nestačia: plánovanie miest v čase klimatickej krízy si vyžaduje aj spoluprácu a spoločné učenie. Ide o chladnejšie, zdravšie európske mestá s čistejším vzduchom.
5 otázok · jedna minúta