
Snímka z magnetickej rezonancie ukáže, kde je mozgový nádor a aký je veľký. Povie však aj to, nakoľko je ochorenie nebezpečné a či liečba zaberie? Giacomo Annio skúma nádory pomocou vibrácií: prístroj veľkosti telefónu, priložený k hlave, ukáže, či je tkanivo tuhé, alebo mäkké. Výsledok je prekvapivý, pretože najagresívnejšie glioblastómy sú mäkšie ako ich okolie — a keďže tento príbeh je o pozeraní sa hlbšie, na konci si môžeš overiť, či sám súdiš podľa zdania.
Snímka z magnetickej rezonancie dokáže ukázať, aký veľký je mozgový nádor a kde presne sídli. Horšie pomáha v tom, čo lekár často potrebuje najviac: v biologických vlastnostiach nádoru, ktoré rozhodujú o tom, či liečba zaberie. Obraz hovorí kde a aký veľký, ale o tom, aký nádor to je, hovorí málo.
Giacomo Annio, štipendista programu Akcie Marie Skłodowskej-Curie, sa rozhodol túto medzeru zaplniť. V projekte GLIOBID skúmal glioblastómy, najagresívnejšiu skupinu nádorov mozgu. Jeho nástrojom je magnetická rezonančná elastografia. Trojročný projekt koordinovala Univerzitná nemocnica v Osle, odkiaľ pochádzali klinické údaje. Predklinický výskum prebiehal na Stanfordovej univerzite.
Myšlienka je jednoduchá: nádor nielen prezerať, ale zistiť, aký je na dotyk. „Elastografia meria, aké tuhé alebo mäkké je tkanivo [nádoru]“, vysvetľuje Annio. Ako dodáva, práve tieto vlastnosti naznačujú, ako sa nádor správa, či odoláva liečbe a či prerastá do okolitého tkaniva.
Podľa výskumníka táto metóda umožňuje lekárom pozrieť sa na nádor z novej perspektívy a analyzovať jeho fyzikálne vlastnosti spôsobom, aký bežná snímka neumožňuje.
Samotné zariadenie nemá s obrovským strojom nič spoločné. Elastografický prístroj má veľkosť mobilného telefónu. Lekár ho priloží k hlave pacienta a vlny, ktoré svojimi vibráciami vysiela do mozgu, zobrazí skener magnetickej rezonancie.
Konštrukciu vyvíja americká firma Quality Electrodynamics a nemecký Siemens ju komercializuje na svojich skeneroch. Riešenie sa začína objavovať v prvých nemocniciach. Neznamená to však, že je všetko hotové. „Prispôsobiť ho nádorom mozgu je osobitná výzva“, priznáva Annio.
GLIOBID nevznikol z ničoho. Nadväzuje na dva skoršie projekty: FORCE, ktorý vyvinul elastografiu, a ImPRESS, ktorý ju uplatnil pri nádoroch mozgu. Annio bol členom oboch tímov.
Prvé dva roky štipendia strávil výskumník v programe molekulárneho zobrazovania na katedre rádiológie Stanfordovej univerzity. Tam si pomocou 3D tlače a elektroniky na mieru zostrojil vlastný elastografický prístroj, prvý svojho druhu na Stanforde. Bol nainštalovaný na skener magnetickej rezonancie a slúžil na skúmanie nádorov mozgu u myší.
Dôležitým výsledkom práce na Stanforde je patent. Tím si patentoval teranostické činidlo, molekulu, ktorá spája liečbu a diagnostiku a je vidieť na magnetickej rezonancii. „Táto molekula uvoľňuje zložku, ktorá mení mechaniku nádoru a otvára cievy práve v mieste nádoru“, opisuje Annio. Širšie cievy znamenajú, že sa k nádoru dostane viac lieku.
Elastografia tiež umožnila sledovať, čo sa v tkanive deje. „Pomocou elastografie sme mohli vidieť, ako mechanické vlastnosti nádoru ovplyvňujú dodanie liečby“, hovorí výskumník. Podľa neho ide o prvenstvo: „Nikto to predtým neurobil.“
Doterajšie výsledky sa týkajú zvierat, ale smer ukazujú dobre. Stručne:
Účinnosť liečby bola zatiaľ preukázaná len u myší. Je to stále predklinická fáza.
Druhá časť práce stála na údajoch od ľudí. Klinická štúdia v Univerzitnej nemocnici v Osle zahŕňala 200 pacientov s glioblastómom. Ukázalo sa, že glioblastómy porušujú pravidlo. „Kým väčšina nádorov je tuhšia ako okolité tkanivo, glioblastómy mozgu sú mäkšie“, hovorí Annio.
Výskumník sa domnieva, že pri posudzovaní agresivity nádoru môže byť dôležitejšia jeho viskozita, ktorú nazýva ‚stlačiteľnosť‘, než jeho tuhosť. Inými slovami: nezáleží len na tom, či je nádor tvrdý, ale aj na tom, ako dobre sa dá stlačiť.
Elastografia tiež osvetľuje cievy vnútri nádoru a umožňuje lekárom sledovať tlak, ktorý sa v mozgu zvyšuje. Rastúci nádor svoje cievy stláča, a tie potom v tomto stiesnenom priestore nemôžu riadne dodávať krv, kyslík, živiny ani liečbu.
Metóda bola rozšírená aj na meningeóm, jeden z častejších nádorov mozgu. Kyrre Eeg Emblem, vedúci katedry fyziky a výpočtovej rádiológie Univerzitnej nemocnice v Osle a koordinátor projektu, upozorňuje na praktickú stránku tejto práce. Ako vysvetľuje, „posúdenie fyzikálnych síl umožňuje neurochirurgovi naplánovať operáciu“ tým, že overí, či bude nádor ľahké, alebo ťažké odstrániť.
Bežná snímka z magnetickej rezonancie ukazuje tvar a polohu mozgového nádoru, elastografia k tomu pridáva informácie o jeho fyzikálnych vlastnostiach. V projekte GLIOBID sa glioblastómy ukázali ako mäkšie než okolité tkanivo a kľúčová môže byť ich stlačiteľnosť. U myší kombinácia elastografie s patentovanou teranostickou molekulou zmenšila lézie a predĺžila prežívanie. Výsledky liečby sa zatiaľ týkajú zvierat, ale smer je jasný: liečba prispôsobená tomu, aký je nádor na dotyk.
5 otázok · jedna minúta