
Zlý deň, nedokončené úlohy, napätie vo vzťahu — a ruka sama siaha po telefóne. Zdá sa samozrejmé, že na internete sa skrývame pred stresom a zlou náladou. Vedci z Univerzity Duisburg-Essen to overili: dva týždne sledovali 900 dospelých. Výsledok prekvapuje: najčastejšie nás k ďalšiemu scrollovaniu, hraniu a nakupovaniu nenúti stres, ale obyčajné každodenné pokušenie — a na konci si môžeš zistiť, ako silno ťa obrazovka priťahuje.
Otázka znie jednoducho, ale odpoveď rozhodne jednoznačná nie je. Trávia ľudia na internete príliš veľa času, lebo sú na dne a v strese? Alebo je to naopak a príliš veľa hodín pri obrazovke kazí náladu a sťažuje zvládanie povinností v práci, v škole či vo vzťahu?
Tím z Univerzity Duisburg-Essen v Nemecku sa rozhodol pozrieť sa na vec zblízka. Andreas Oelker, doktorand a spoluautor štúdie, opisuje mechanizmus, ktorý bude mnohým povedomý: „Zdá sa, že máme začarovaný kruh.“
Podľa Oelkera to začína nevinne. „Keď máš zlú náladu, snažíš sa ju zlepšiť pomocou internetu, ale veľmi to nepomáha.“ Keďže to nepomáha, siahneme po telefóne znova. „Používaš ho teda viac a viac a viac,“ dodáva výskumník.
Znie to ako hotové vysvetlenie: stres a zlá nálada poháňajú scrollovanie. Štúdia však ukázala, že hlavný vinník je inde.
Výskumníci štrnásť dní po sebe sledovali 900 účastníkov vo veku od 18 do 65 rokov. Chceli zistiť, čo človeka v danej chvíli primäje otvoriť sociálne siete, spustiť online hru alebo nakupovať na internete. Výsledky vyšli vo vedeckom časopise PLOS One.
Najdôležitejšie zistenie znie, že hlavným faktorom, ktorý ľudí ženie na internet, je každodenné, okamžité pokušenie — nie stres ani nálada. Samotné nutkanie ísť online dvojnásobne zvýšilo pravdepodobnosť, že to človek skutočne urobí.
Potom prichádza odmena. Pobyt online sprevádzal pocit príjemnosti a úľavy, ktorý ľudí povzbudzoval, aby to isté urobili znova. Tak vzniká návyk, ktorý sa jediným predsavzatím ťažko láme.
Výskumníci skúmali aj to, čo sa deje so zvyškom života. Ukázalo sa, že súvislosť medzi pokušením a zanedbávaním iných povinností bola najsilnejšia u ľudí s najpevnejšie zakorenenými internetovými návykmi. Čím hlbšie návyk sedí, tým ľahšie sa chvíľka pri obrazovke zmení na odložené úlohy.
Znamená to, že stres nemá žiadny vplyv? Nie celkom. V celej skupine ovplyvňoval čas strávený pri obrazovke len málo. U ľudí s vážnymi návykmi sa však obraz líšil: stresujúce dni znamenali silnejšie pokušenie a hlbšie zanedbávanie povinností. Inými slovami, tým, ktorí už vážny problém majú, stres prilieva olej do ohňa.
Autori výslovne zdôrazňujú, že nie každé používanie internetu škodí. Problémy začínajú, keď sa stane nadmerným alebo problematickým, a to sa týka len malej časti používateľov.
Silke M. Müller, ďalšia spoluautorka štúdie, upozorňuje na rovnováhu: kľúčové je medzitým nezanedbávať iné dôležité oblasti života. Platí to tak pre každodenné povinnosti, ako aj pre veci, ktoré podporujú zdravie, napríklad:
Závery výskumníkov majú praktický význam. Ak hlavným motorom nie je stres, ale pokušenie, liečba aj prevencia by sa mali zamerať na zvládanie samotného nutkania ísť online, a nielen na zmierňovanie stresu alebo zlepšovanie nálady. Oelker upozorňuje, že pomôcť ľuďom rozpoznať chvíle pokušenia môže byť účinnejšie než sústrediť sa len na emócie.
Autori tiež tvrdia, že zdravšie spôsoby zvládania ťažkostí fungujú lepšie než útek k sociálnym sieťam či hrám. A odpútanie sa od obrazoviek nám môže pomôcť znova sa spojiť s tým, čo prináša skutočné šťastie.
Hodiny online radi vysvetľujeme stresom a zlou náladou, ale štúdia z Duisburgu-Essenu ukazuje, že najčastejšie ide o niečo jednoduchšie: okamžité pokušenie a príjemnú úľavu, kvôli ktorej to opakujeme. Stres zohráva rolu hlavne u ľudí, ktorí sú už závislí. Pre všetkých ostatných je najdôležitejšie všimnúť si chvíľu, keď ruka siaha po telefóne, a strážiť, aby obrazovka nevytlačila pohyb, čerstvý vzduch a ľudí.
5 otázok · jedna minúta