
Približne 70 % vyrobenej energie uniká priamo do atmosféry vo forme tepla. Najhoršie sa využíva vlažné teplo pod 100 °C, pretože jeho spätné získavanie sa zvyčajne nevypláca. Švédska firma ZIGRID tvrdí, že to vie, a to bez akejkoľvek turbíny: plyn, ktorý sa rytmicky rozpína a sťahuje a nakoniec roztáča generátor. Pozri sa, ako to funguje a kam technológia smeruje, a potom si over, koľko z tejto energetickej skladačky ti zostalo v hlave.
Európa chce do roku 2050 dosiahnuť nulové čisté emisie. Smer sa zdá jasný: menej fosílnych palív, viac slnka a vetra. Ťažba uhlia naďalej klesá, zatiaľ čo solárna a veterná energia zaberajú v energetickom mixe čoraz dôležitejšie miesto.
Existuje však problém, o ktorom sa hovorí menej často ako o paneloch a veterných turbínach. Približne 70 % vyrobenej energie sa zmarí ako teplo, ktoré jednoducho skončí v atmosfére. Nejde o abstraktnú stratu: ovplyvňuje uhlíkovú stopu a náklady energeticky náročného priemyslu a navyše otepľuje okolie.
Závody môžu odpadové teplo spätne získavať, ale nie vždy to dáva ekonomický zmysel. Keď je teplo nízkej kvality, teda pod 100 °C, takéto riešenia sa zvyčajne nevyplácajú.
Výsledok? Energia, ktorá už bola vyrobená, sa zbytočne stráca.
Tohto problému sa ujala švédska firma ZIGRID. Projekt sa volá ZiGrid Technology a jeho anglický názov dobre vystihuje ambíciu: Shifting Waste Heat from Problem to Power, zhruba povedané presunúť odpadové teplo z kategórie problému do kategórie energie.
Odkiaľ sa téma vzala? Koordinátor projektu Lars Birging poukazuje na skúsenosti vlastného tímu: „Jeden z našich zakladateľov hlboko rozumel problematike zvyškového tepla z výrobného priemyslu.“ Ďalší výskum a návštevy v iných odvetviach ukázali, že odpadové teplo je vážnym problémom, a nie kuriozitou jedného sektora.
Princíp sa dá vysvetliť bez vzorcov. Technológia odoberá zvyškové teplo s teplotou 50 – 80 °C a využíva ho na ohrev a rozpínanie plynu. Látka sa cyklicky rozpína a sťahuje, trochu ako pľúca, ktoré stále nasávajú a vypúšťajú vzduch.
„Silu tohto cyklického pohybu využívame prostredníctvom hydrauliky, ktorá poháňa generátor vyrábajúci elektrinu,“ vysvetľuje Birging.
Najzaujímavejšie je to, čo tento systém nemá. „Túto technológiu robí jedinečnou to, že nepoužíva turbíny,“ zdôrazňuje koordinátor. Podľa jej tvorcov si práve preto zariadenie udržiava vyššiu účinnosť pri nízkych teplotách a môže fungovať už od 50 °C.
Oplatí sa dať dokopy čísla, ktoré sa v tomto príbehu objavujú:
Projekt získal podporu Európskej rady pre inovácie (EIC). Cieľom bolo pripraviť technológiu na trh a firma pritom analyzovala, kde ju môže predávať. Celkové náklady projektu boli 4 147 365 EUR, z toho príspevok EÚ bol 2 499 999 EUR. Práce prebiehali od 1. marca 2024 do 31. augusta 2026.
„Zámerom bolo posunúť nás od testovania u zákazníkov k optimalizácii a zabezpečeniu kvality nášho produktu,“ hovorí Birging. Aby sa to podarilo, vznikol technický tím, ktorý sa zaoberal problémami pri zväčšovaní mierky.
Konfigurácie rôznych veľkostí sa testovali v oceliarskom priemysle. Výsledky sa porovnávali s výsledkami výrobcov vodíka a papierenského a celulózového priemyslu.
Nie všetko išlo hladko. „Na jednom z pilotných pracovísk sme museli riešiť náročnejšie teploty, než sme očakávali, ale pomohlo nám to vo vývoji,“ priznáva Birging. Tím určil kľúčové oblasti na vylepšenie a výsledky pretavil do technického plánu prác, ktorý zodpovedá obchodnému plánu.
Kde by táto technológia mohla byť najužitočnejšia? Tím poukazuje na dátové centrá, ktoré vytvárajú veľké množstvo tepla. „Tie do nášho riešenia veľmi dobre zapadajú a stali sa naším najstrategickejším segmentom,“ hovorí Birging. Firma považuje tento segment za strategicky najdôležitejší.
Ďalšími krokmi sú certifikácia, rozšírenie výrobnej kapacity a uzatváranie dohôd so zákazníkmi, medzi ktorých patria výrobcovia vodíka a dátové centrá. Celé úsilie má podporiť energetické a klimatické ciele EÚ.
Tento príbeh ukazuje, že energetická transformácia nie sú len nové veterné farmy a strechy plné panelov. Rovnako dôležitá je otázka, čo robiť s energiou, ktorá už bola vyrobená a práve teraz uniká. Pre študentov energetiky, strojárstva alebo environmentálneho inžinierstva je to dobrý príklad toho, ako sa jednoduchá fyzika, plyn, ktorý sa rozpína a sťahuje, môže premeniť na produkt s obchodným plánom, testami v oceliarni a zoznamom zákazníkov. A pre budúcich informatikov je tu zaujímavosť: teplo zo serverovne, dnes nepríjemný odpad, je pre túto firmu surovinou.
V projekte ZiGrid Technology vyvíja švédska firma ZIGRID systém, ktorý mení odpadové teplo s teplotou 50 – 80 °C na elektrinu, a to bez turbín, vďaka cyklicky sa rozpínajúcemu a sťahujúcemu plynu a hydraulickému systému. Technológia bola testovaná v oceliarskom priemysle a firma teraz mieri na certifikáciu, vyššiu produkciu a zákazníkov, ako sú dátové centrá a výrobcovia vodíka.
5 otázok · jedna minúta